Students for students


Verejné otázky a odpovede


Počas výkonu práce sa mi stal úraz. Zamestnávateľ ma poslal domov a vec sa nerieši. Aké sú moje práva ?

Povinnosti zamestnávateľa sa odvíjajú od dĺžky Vašej práceneschopnosti. Pokiaľ Vaša práceneschopnosť trvá viac ako tri dni, ide o tzv. registrovaný pracovný úraz, ktorý je zamestnávateľ povinný oznámiť (registrovať) na príslušnom inšpektoráte práce a súčasne prijať opatrenia, aby sa zabránilo ďalšiemu eventuálnemu úrazu. Zamestnávateľ má povinnosť spolupracovať so zástupcami zamestnancov, ktorí by Vás o prijatých opatreniach mali informovať.

Čo je však pre Vás dôležitejšie; ak je Vaša práceneschopnosť spôsobená v dôsledku pracovného úrazu, máte okrem náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a nemocenského nárok aj na dávky úrazového poistenia. Tieto dávky Vám bude vyplácať Sociálna poisťovňa. V tejto súvislosti poznamenávame, že zamestnávateľ má povinnosť informovať SP o Vašom pracovnom úraze.

Konkrétne, pri dočasnej pracovnej neschopnosti máte nárok na dávku úrazového príplatku, ktorá sa poskytuje v sume (zjednodušene povedané)

a) 55 % denného vymeriavacieho základu - t. j. Vášho priemerného denného zárobku - do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti,

b) 25 % denného vymeriavacieho základu - t. j. Vášho priemerného denného zárobku - od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu.

Dávka sa vypláca mesačne pozadu.

Ak teda z Vášho pohľadu zamestnávateľ pracovný úraz žiadnym spôsobom nerieši, požiadajte ho v prvom rade o informáciu, či si splnil registračné povinnosti, prípadne žiadajte informáciu o ďalšom postupe vo Vašej veci.

Ak bude zamestnávateľ naďalej pasívny, môžete sa obrátiť na príslušný inšpektorát práce - písomnou sťažnosťou s opisom skutkového stavu. Takýto postup je v praxi mnohokrát najefektívnejší. Inšpekcia práce Vás následne vyrozumie.

Poslednou možnosťou je súdne konanie, v danom momente však ide iba o hypotetickú možnosť, ku ktorej sa v tomto počiatočnom štádiu veci nevieme bližšie vyjadriť.


Ako je možné preukázať vzťah k pozemku pre účely vydania stavebného povolenia?

Podľa ust. § 58 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu.

Podľa ust.  § 139 ods. 1 stavebného zákona pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie

a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu,

b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou,

c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov,

d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu.

Na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať, že stavebník môže preukázať vzťah k pozemku niektorým z nižšie uvedených spôsobov:

- listom vlastníctva k pozemku, z ktorého vyplýva jeho vlastnícke právo k nemu;

- nájomnou zmluvou, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu na nej;

- zmluvou o zriadení vecného bremena stavby na pozemku alebo dohodou o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena na pozemku;

- koncesnou zmluvou, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu na pozemku;

- zákonným vecným bremeno vyplývajúcim zo zákona (napr. zákon o energetike, zákon o vodách  a pod.)